OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Sviatosti

Sviatosť krstu

                                                          

Krst je prvá sviatosť, ktorou sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi. Ovocie krstu alebo krstná milosť je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Ducha Svätého. Pokrstený je tým včlenený do Cirkvi, Kristovho tela, a dostáva účasť na Kristovom kňazstve. (KKC 1276, 1279) O krst dieťaťa žiadajú rodičia na farskom úrade. Samotný krst predchádza príprava rodičov (a krstných rodičov), aby sa mohli dostatočne pripraviť. Príprava spočíva v tom, že sa rodičia stretnú s kňazom na krstnej katechéze. Krstný rodič má byť katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania, alebo keď je zosobášený musí žiť v riadnom kresťanskom manželstve. Musí praktizovať svoju vieru. ,,Chodťe teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal." (Mt 28, 19-20)


Sviatosť birmovania   

                                                   

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil v Božom synovstve, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, väčšmi nás zapojil do jej poslania a pomáha nám vydávať svedectvo o kresťanskej viere slovom, ktoré sprevádzajú skutky. Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana nezmazateľný duchovný znak alebo charakter. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz v živote. ,,Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.“ (Sk 8,14-17)


Sviatosť manželstva

                                                                

Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Manželskú zmluvu medzi pokrstenými Kristus Pán povýšil na hodnosť sviatosti. Manželstvo sa zakladá na súhlase manželov, t.j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy verejnej a plodnej lásky. Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa rodina právom volá ,,domáca cirkev“, spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky. Svätý Pavol hovorí: ,,Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miloval Cirkev... Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.“ (Ef 5,25.32) O sviatosť manželstva žiadajú snúbenci na farskom úrade. V prípade, že sú krstení v inej farnosti, prinesú si so sebou krstný list. Vyžaduje sa, aby boli pokrstení a mali všetky sviatosti.


Sviatosť pokánia

                                                                   

Odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje osobitnou sviatosťou, ktorá sa volá sviatosť obrátenia, sviatosť svätej spovede, sviatosť pokánia alebo zmierenia. Kto pácha hriech, uráža Božiu česť a lásku, svoju vlastnú dôstojnosť človeka, ktorý je povolaný, aby bol Božím synom, a narúša duchovné zdravie Cirkvi, ktorej každý kresťan má byť živým kmeňom. Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré človek stratil hriechom, je proces, ktorý vzniká z milosti Boha plného milosrdenstva a starostlivého o spásu ľudí. Tento vzácny dar treba vyprosovať pre seba aj pre druhých. Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchaným hriechom a odpor voči nemu, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo. Sviatosť pokánia sa skladá z troch úkonov kajúcnika, ktoré tvoria jeden celok, a z kňazského rozhrešenia. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď čiže vyznanie hriechov kňazovi a predsavzatie, zadosťučinenie a skutky zadosťučinenia. Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal svojím apoštolom a povedal im: ,,Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú zadržané.“ (Jn 20, 22-23)
K sviatosti zmierenia je možné pristúpiť vždy 30 min. pred svätou omšou.