Aj tento rok sa naša farnosť a obec zapojí do Národného týždňa manželstva, témou tohto roka je "Odkaz". Povzbudzujeme manželské páry zapojiť sa do tohto osobitného času budovania ich vzťahu cez program, ktorý je pripravený miestnym tímom NTM a ktorý nájdete na plagáte, aj na farskej stránke. Osobitne dávame do pozornosti svätú omšu za manželov 18.2. 2023 o 18.00 h v kostole v Jarnej a následný spoločný radostný program manželov v kultúrnom dome v Jarnej spojený so slávnostnou večerou pre manželské páry. Prihlásiť sa môžete u p. Gašpárkovej alebo Kohutiarovej do 14.2. 2023.    INFO -TU

Sv. Otec František: - Ježiš povedal: „Choďte a učte všetky národy“. Nepovedal: ak sa vám chce, ak máte čas, ale choďte! Ohlasovať evanjelium je MANDÁT, ktorý Pán zveruje celej Cirkvi, i tebe. Je to príkaz, ktorý sa nerodí z túžby po moci, ale zo sily lásky, z toho, že Ježiš ako prvý prišiel medzi nás a dal nám nielen niečo zo seba, ale dal sa nám CELÝ. Dal svoj vlastný život, aby nás zachránil. On nás nielen posiela, ale nás aj SPREVÁDZA v tejto misii lásky. KAM nás posiela Ježiš? Niet hraníc, niet limitov, posiela nás ku VŠETKÝM. Evanjelium je  pre všetkých, nielen pre niektorých. Nie je len pre tých, ktorí sa nám zdajú najbližší, najchápavejší, najpohostinnejší. Je pre všetkých. Nemajte strach ísť a zaniesť Krista do každého prostredia, aj  na životné periférie, aj tým, ktorí sa zdajú byť celkom vzdialení a celkom ľahostajní. Pán hľadá všetkých a chce, aby VŠETCI pocítili hrejivú silu Jeho milosrdenstva a Jeho lásky.

Blahoslavení plačúci, lebo budú potešení

-  Katechéza o blahoslavenstvách -  sv. Otec František

V gréckom jazyku, v ktorom je napísané Evanjelium, je blahoslavenstvo o plačúcich vyjadrené nie v trpnom tvare, ale v činnom: „sú v plači“. Ide o postoj, ktorý sa v kresťanskej spiritualite stal ústredným a ktorý otcovia púšte, prví mnísi dejín, nazývali „penthos“, čiže vnútorná bolesť, ktorá nás otvára pre vzťah s Pánom a s blížnym - pre obnovený vzťah s Pánom a s blížnym.

Plač bolesti, ktorý vychádza zvnútra, môže mať v Písme dva aspekty: prvý je nad smrťou či utrpením niekoho. Ďalším aspektom sú slzy nad hriechom – nad vlastným hriechom – keď srdce krváca v ľútosti nad tým, že urazilo Boha a blížneho. Ide teda o postoj lásky k druhému človeku vyjadrený spätosťou s ním až do tej miery, že zdieľame jeho bolesť.

Často som hovoril o dare sĺz a o tom, aký je cenný. Dá sa milovať chladným spôsobom? Môžeme milovať z titulu funkcie, z povinnosti? Istotne nie. Sú tu plačúci, ktorých treba utešiť, no neraz sú tu aj vytešení, ktorých treba zarmútiť, prebudiť, ktorí majú srdce z kameňa a odnaučili sa plakať. Prebúdzať treba aj takých, ktorými bolesť druhých nepohne.

Plakať nad hriechom sa dá aj od zlosti, lebo som urobil chybu. Toto je však pýcha. Ale ak plačeme nad spáchaným zlom, nad zanedbaným dobrom, nad zradou voči Bohu, je to plač nad tým, že sme nemilovali, prameniaci z toho, že nám život druhých leží na srdci. Zarmucuje nás myšlienka na dobro, ktoré sme nevykonali. Nech je zvelebený Boh, ak prichádzajú takéto slzy!

Pomyslime na plač sv. Petra, ktorý ho privedie k novej a oveľa opravdivejšej láske: je to plač, ktorý očisťuje, ktorý obnovuje. Peter pohliadol na Ježiša a plakal: jeho srdce bolo obnovené. Na rozdiel od Judáša, ktorý neprijal to, že urobil chybu, a úbožiak spáchal samovraždu.

Pochopiť hriech je Boží dar, je to dielo Ducha Svätého. Sami od seba nemôžeme pochopiť hriech. Je to milosť, o ktorú musíme prosiť. Pane, kiež pochopím zlo, ktoré som vykonal alebo ktoré môžem spôsobiť. Toto je jeden veľký dar. A po tom, ako to pochopíme, prichádza kajúci plač.

Jeden z prvých mníchov, Efrém Sýrsky hovorí, že tvár obmytá slzami je nevýslovne krásna. Krása pokánia, krása plaču, krása ľútosti! Život kresťana má najlepšie vyjadrenie v milosrdenstve. Múdry a blažený je ten, kto dáva priestor ľútosti spojenej s láskou, pretože dostane útechu Ducha Svätého, ktorý je nehou Boha, čo odpúšťa a napráva.

Boh vždy odpúšťa. Nezabúdajme na to. Boh odpúšťa, aj tie najošklivejšie hriechy, vždy. Problém je v nás, že sa unavíme prosiť o odpustenie, uzatvárame sa do seba a neprosíme o odpustenie. Toto je ten problém. On je však tu, aby odpúšťal.

Ak máme vždy na pamäti, že Boh „s nami nezaobchodí podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí“ (Ž 103,10), žijeme v milosrdenstve a v spolucítení a zjavuje sa v nás láska. Nech nám Pán dá hojne milovať, milovať cez úsmev, cez blízkosť, cez službu a aj cez plač.

Sviatok Obetovania Pána (Hromnice) – 2. február

Evanjelium hovorí, že štyridsať dní po narodení priniesli Ježišovi rodičia dieťa do Jeruzalema, aby ho zasvätili Bohu tak, ako to predpisuje židovský Zákon. Príbeh zachytáva niekoľko osôb v okamihu, kedy zakúšajú stretnutie s Pánom. Ide o Máriu a Jozefa, Simeona a Annu. Každý bol iný, ale všetci hľadali Boha a nechali sa viesť Pánom. Evanjelista Lukáš všetkých štyroch opisuje v dvoch postojoch: v postoji pohybu a postoji údivu.

Mária a Jozef sa s dieťaťom Ježišom vydávajú na cestu do Jeruzalema; Simeon zasa, pohnutý Duchom Svätým, sa uberá do chrámu, zatiaľ čo Anna slúži Bohu deň i noc bezprestania. Týmto spôsobom nám tieto štyri postavy z evanjeliového príbehu ukazujú, že život kresťana si vyžaduje dynamizmus, vyžaduje si pripravenosť kráčať, nechať sa viesť Duchom Svätým. Nehybnosť nepatrí ku kresťanskému vydávaniu svedectva ani poslaniu Cirkvi.

Svet potrebuje kresťanov, ktorí sa nechajú rozhýbať, ktorí budú neúnavne kráčať cestami života, aby ku všetkým priniesli Ježišovo utešujúce slovo. Každý pokrstený dostal povolanie k evanjelizovaniu, ohlasovať Ježiša! Farnosti a rôzne cirkevné spoločenstvá sú pozvané podporovať úsilie mladých ľudí, rodín i starších, aby tak všetci mohli mať skúsenosť ako kresťania, žijúc život a poslanie v Cirkvi.

Mária a Jozef sa divili tomu, čo sa o Ježišovi hovorilo. Údiv je zjavnou reakciou aj u staručkého Simeona, ktorý v Ježiškovi svojimi očami vidí spásu od Boha pre jeho ľud: tú spásu, ktorú očakáva už roky. To isté platí aj o Anne; aj ona velebila Boha a hovorila ľuďom o Ježišovi. Anna je teda akousi svätou klebetnicou, klebetila o dobrom. Chodí od jednej ženy k druhej a dáva im vidieť Ježiša.

Simeon a Anna sú ponorení do údivu, lebo sa nechali získať a vtiahnuť udalosťami, čo sa odohrávali pred ich očami. Schopnosť údivu nad vecami, ktoré nás obklopujú, napomáha náboženskej skúsenosti a stretnutie s Pánom robí efektívnym. Naopak, neschopnosť údivu spôsobuje ľahostajnosť a zväčšuje vzdialenosť medzi cestou viery a každodenným životom. Bratia a sestry, buďme vždy v pohybe a schopní údivu!

Nech nám Panna Mária pomáha každý deň rozjímať o Ježišovi ako Dare od Boha pre nás, a nechať sa Ním v radostnom údive zapájať do dynamického odovzdávania tohto daru, aby sa náš život stal chválou Boha v službe našim bratom a sestrám.           /Z myšlienok sv.Otca Františka/

Životopisy svätých - zoznam podľa dátumu - január

Úmysly Apoštolátu modlitby

Január:

Úmysel Svätého Otca: Modlime sa za učiteľov, aby boli dôveryhodnými svedka mi Krista, aby kládli dôraz na bratstvo a pomáhali najmä najzraniteľnejšej mládeži.

PROSBY ZA POKOJ NA UKRAJINE

1. Za pokoj na Ukrajine: aby štátnici na oboch stranách hľadali také riešenia, ktoré všetkým prinesú trvalý mier.