OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Myšlienky sv. Otca

Začiatok Ježišovho verejného účinkovania sa udial v Galilei, na periférii v porovnaní s Jeruzalom a v kraji pochybnej povesti kvôli premiešanosti s pohanmi. Z tohto kraja sa neočakávalo nič dobré či nové; avšak, práve tam Ježiš, ktorý vyrastal v galilejskom Nazarete, začína svoje ohlasovanie. Ježiš ohlasuje ústredné jadro svojho učenia, zhrnuté do výzvy: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“. Táto zvesť je ako mocný prúd svetla, ktorý prechádza temnotami a rozháňa hmlu, a evokuje Izaiášovo proroctvo, ktoré sa čítava vo vianočnej noci: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo...“ (9,1). Príchodom Ježiša, svetla sveta, Boh Otec zjavil ľudstvu svoju blízkosť a priateľstvo. Tie sú nám dané zadarmo, bez našich zásluh. Božia blízkosť a Božie priateľstvo nie sú z našej zásluhy: sú bezodplatným darom od Boha. Tento dar si musíme opatrovať. Výzvu k obráteniu, ktorú Ježiš adresuje všetkým ľuďom dobrej vôle, možno plne pochopiť práve vo svetle udalosti zjavenia Božieho Syna. Veľakrát sa zdá byť nemožné zmeniť život, zanechať cestu egoizmu, zla, zanechať cestu hriechu, lebo sa v úsilí o obrátenie zameriavame príliš na seba samých a na svoje sily, ale nie na Krista a jeho Ducha. Ale naše priľnutie k Pánovi sa nemôže zúžiť iba na osobné úsilie. Naše priľnutie k Pánovi sa nemôže obmedziť na osobné úsilie, musí naopak vyjadrovať dôverujúcu otvorenosť srdca a mysle pre prijatie Ježišovej Dobrej zvesti. ktorá mení svet i srdcia! Sme preto povolaní dôverovať Kristovmu slovu, otvoriť sa Otcovmu milosrdenstvu a nechať sa premieňať milosťou Ducha Svätého. Tu sa začína tá skutočná cesta obrátenia. Práve tak ako sa to stalo prvým učeníkom: stretnutie s božským Učiteľom, s jeho pohľadom, s jeho slovom bolo pre nich popudom nasledovať ho, zmeniť svoj život vložením sa do konkrétnej služby Božiemu kráľovstvu. Prekvapivé a rozhodujúce stretnutie s Ježišom znamenalo začiatok cesty učeníkov premieňajúc ich v ohlasovateľov a svedkov Božej lásky k jeho ľudu. Kiež sa napodobňovaním týchto prvých poslov a ohlasovateľov Božieho slova môže každý z nás vydať kráčať v stopách Spasiteľa, aby sme ponúkali nádej všetkým, čo po nej smädia.(1401)

Krst Ježiša Krista

V rozprávaní o krste, ktorý Ján Krstiteľ udelil Ježišovi vo vodách Jordánu, vidíme ponajprv úlohu ľudu. Ježiš je uprostred ľudu. Ľud netvorí iba akési pozadie scény, ale je podstatným prvkom udalosti. Pred ponorením sa do vody, Ježiš sa „ponára“ do zástupu ľudí, zjednocuje sa s ním, naplno prijímajúc ľudskú situáciu, zdieľajúc s ľudstvom všetko, okrem hriechu. Vo svojej božskej svätosti, plnej milosti a milosrdenstva, sa Boží Syn vtelil práve preto, aby vzal na seba a sňal hriech sveta, vzal na seba našu biedu, naše ľudské položenie. Preto aj Ježišov krst je epifániou, zjavením, lebo tým, že sa Ježiš ide dať pokrstiť Jánovi uprostred kajúcnikov svojho ľudu, zjavuje logiku a zmysel svojej misie. Keď sa Ježiš zjednocuje s ľuďmi, ktorí si žiadajú od Jána krst obrátenia, zdieľa s nimi aj hlbokú túžbu po vnútornej obnove. A Duch Svätý, ktorý na neho zostupuje v telesnej podobe ako holubica je znamením, že s Ježišom začína nový svet, nové stvorenie, ktorého súčasťou sú všetci tí, čo prijímajú Krista do svojho života. Každému z nás, ktorí sme sa znovuzrodili s Kristom v krste, sú určené slová Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“.  Otcova láska, ktorú sme my všetci prijali v deň nášho krstu, je plameň, ktorý bol zažatý v našom srdci, a potrebuje byť živený modlitbou a dobročinnou láskou. Po svojom ponorení sa medzi ľud a do vôd Jordánu sa Ježiš ponára do modlitby, do spoločenstva s Otcom. Krst je začiatkom Ježišovho verejného života, jeho misie vo svete, aby zjavil Otcovu dobrotu a jeho lásku k ľuďom. Toto poslanie sa plní v neustálej a dokonalej jednote s Otcom a Duchom Svätým. Aby poslanie Cirkvi a poslanie každého z nás bolo verné a prinieslo svoje ovocie, musí byť „naštepené“ na Ježišovo poslanie. Znamená to ustavične obnovovať v modlitbe evanjelizáciu a apoštolát, aby vydávali jasné kresťanské svedectvo nie podľa ľudských plánov, ale podľa plánu a štýlu Božieho. Sviatok Krstu Pána je vhodnou príležitosťou obnoviť si s vďačnosťou a presvedčením záväzky nášho krstu, usilujúc sa každodenne žiť v súlade s ním. Je tiež veľmi dôležité, aby sme poznali dátum svojho krstu. Strážme si ten dátum v srdci, aby sme ho každý rok slávili. Ježiš, ktorý nás spasil nie pre naše zásluhy, ale činom nesmiernej dobroty Otca, nech nás urobí milosrdnými voči všetkým. Nech je nám Panna Mária, Matka Milosrdenstva, sprievodkyňou a vzorom.